Novšia norma ISO 16890 nahradila starú EN 779
V súčasnej dobe sa čistota vzduchu stáva dôležitejším aspektom ako v priemyselných, tak vo verejných a obytných budovách. Vetracie systémy a ich filtrácia zohrávajú kľúčovú úlohu pri zaistení kvalitného vnútorného ovzdušia, ktoré ovplyvňuje ľudské zdravie, produktivitu i životnosť technológií. Norma ISO 16890, zavedená v roku 2016 a od roku 2018 plne nahrádzajúca predchádzajúcu európsku normu EN 779, predstavuje úplne nový prístup k hodnoteniu účinnosti filtrov pre všeobecné vetracie aplikácie.
Základné informácie o norme ISO 16890
Norma ISO 16890 nesie oficiálny názov „Vzduchové filtre pre všeobecné vetranie“. Norma prináša realistickejšiu metódu testovania filtrov založenú na skutočných podmienkach ovzdušia.
Základným princípom je hodnotenie filtrov podľa ich účinnosti pri zachytávaní častíc rôznych veľkostí:
- ISO coarse - filtre s účinnosťou < 50% pre PM10 - hrubé nečistoty.
- ePM10 – častice do 10 µm (peľ, spóry, hrubý prach). Tieto častice sa dostanú do horných dýchacích ciest.
- ePM2.5 – častice do 2,5 µm (jemný prach, baktérie). Tieto častice sa dostanú do dolných dýchacích ciest.
- ePM1 – častice do 1 µm (vírusy, sadze, smog). Tieto častice sa môžu dostať až do krvného obehu.
Každý filter je testovaný na schopnosť zachytiť tieto veľkostné frakcie, a na základe toho je zaradený do zodpovedajúcej kategórie. „Coarse“ znamená anglicky hrubosť a „PM“ značí particular matter – teda častice prachu.
Prachové častice majú rôzne veľkosti a pochádzajú z mnohých zdrojov – prírodných (peľ, plesne, erózie) i ľudských (doprava, priemysel, vykurovanie, poľnohospodárstvo). Väčšie častice (cca 10 µm) sú viditeľné, ale nebezpečnejšie sú menšie (napr. 0,3 µm), ktoré prenikajú hlbšie do tela. Kvalita vzduchu sa líši podľa miesta a počasia, preto sa filtračné riešenie musí prispôsobiť konkrétnym podmienkam.
ISO 16890 hodnotí filtre podľa reálnej úrovne znečistenia a používa rovnaké parametre ako Svetová zdravotnícka organizácia. Údaje o kvalite ovzdušia sú bežne dostupné online, čo umožňuje ľahko zistiť miestnu úroveň PM častíc.
Na základe týchto informácií je možné zvoliť vhodnú filtráciu. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča limity 20 μg/m³ pre PM10 a 10 μg/m³ pre PM2.5. Pri PM1 filtroch záleží na špecifickom použití. ISO 16890 tak výrazne uľahčuje výber správneho filtra oproti staršej norme EN 779.
Prečo je ISO 16890 lepší ako predchádzajúci štandard?
Predchádzajúca norma EN 779 klasifikovala filtre podľa účinnosti na jednej konkrétnej častici (0,4 µm), čo neodrážalo skutočné zloženie vzduchu. Novšia norma ISO 16890 hodnotí filtre na základe širšieho spektra častíc (PM10, PM2,5 a PM1) a tým poskytuje realistickejšiu predstavu o ich výkone v praxi, čím zákazníkom uľahčuje výber vhodnej filtrácie pre ich prostredie.
Princíp testovania podľa ISO 16890
Testovací postup podľa ISO 16890 zahŕňa niekoľko krokov:
- Predúprava filtra - filter je vystavený syntetickému prachu (ISO A2) pre simuláciu zanesenia.
- Meranie filtračnej účinnosti - analyzuje sa účinnosť filtra v zachytávaní častíc v rozsahu 0,3 – 10 µm.
- Stanovenie priemernej účinnosti - ak filter zachytí aspoň 50 % častíc danej veľkostnej skupiny (napr. PM2.5), je zaradený ako ePM2.5.
- Zaokrúhlenie - údaj sa uvádza vo formáte napr. ePM2.5 65 %.
Okrem samotnej účinnosti norma zohľadňuje aj tlakový odpor, ktorý ovplyvňuje energetickú náročnosť vetracieho systému.
Praktické vplyvy a význam normy
Zavedenie ISO 16890 znamená veľký posun pre projektantov, facility manažérov i konečných užívateľov:
- Reálnejšie informácie o tom, čo filter naozaj zachytí
- Jednoduchšie porovnanie produktov rôznych výrobcov
- Možnosť zvoliť filter podľa zdravotných rizík (napr. v školách, nemocniciach alebo oblastiach so smogom)
- Lepšia kontrola prevádzkových nákladov vďaka optimalizácii medzi účinnosťou a tlakovým odporom
ISO 16890 tak prispieva nielen k zlepšeniu kvality vzduchu, ale aj k udržateľnejšej prevádzke HVAC systémov.